Preslavistika ešte raz.
Hlavnou pracovnou metódou preslavistiky je hľadanie vnútorného významu, vnútornej "logiky" slov slovanských v porovnaní, komparácii s vnútornou
logikou slov mŕtvych jazykov (sanskrt, avestčina, stará gréčtina, latinčina,
chetitčina, gótčina a podobne).
Pod pojmom „logika“ dnes chápeme „správne usudzovanie“.
Log-ika je slovo prevzaté z gréčtiny a etymologicky súvisí s
(po)lož-ením slov v správnom (po)čítaní, teda poradí v mysli
a následne v reči, preto je to aj ná-uk-a, to jest (ko)lekc-ia / (s)lož-enie
slov hodných (na)uč-enia !!!
Pod „vnútornou logikou slov“ rozumiem to, čo je obsahom vedy
etymológie, teda náuky o pôvode slov, ale s dôrazom na tú skutočnosť,
ktorý národ, príslušník ktorého národa tomu pôvodnému slovu, či pôvodným
zložkám slova rozumie „bez etymologického slovníka“.
Začnem z čerstva – nedávno pri „googlení“ som narazil
po prvý raz na anglické slovo „awe“, tak som sa hneď pozrel do anglického
etymologického slovníka a „zasvietilo“ mi v hlave toto:
Strach a hrôza, doslova!!!
Pretože som „s hrôzou“ pochopil, že anglické „awe“ (=hrôza,
strach) sa zrodilo zo stredovekoanglického „aze“, ktoré vzniklo zo staroanglického
„ege“, a to z gótskeho „ag-is“ = strach.
„Tu ma oblial smrteľný pot“, keď sa vo mne znova posilnilo
podozrenie: „A nie je náhodou tá gótčina n-té historické „esperanto“ vyfabrikované
ktorýmsi „nadšencom“ takým spôsobom, že napríklad naše slovanské slovo „strach“
zjednodušil skrátením na „ach“ a pridal „sanskrtskú“ príponu „–is“, čím dostal
slovo „achis“, ktoré ešte „vyhladil“ na „agis“ ???
Slovné spojenie „sanskrtskú príponu –is“ som použil preto,
lebo aj „vnútorná logika“ slov staroindického jazyka sanskrtu (sanskritu, ako
ho vyslovujú tí, ktorí majú „lenivé“ jazyky) naznačuje to, čo naznačuje
„vnútorná logika“ samotného slova „sanskrt“ = „san-skrt“ = „so-škrt“ - myslím to
ironicky, lebo ten „umelec“, ktorý „iniciatívne“ vy-škrt-al z „literárneho“
jazyka starej „Vindie“ všetky slovanské slová, ktoré sa nevžili do vtedajšieho „post-árijského
pidginu“, mal za cieľ vtedajší jazyk „skrás-iť“, pretože slovo „san-skrt-á“= „so-skrás-ený“
(viď „parí-skrt-á“/“pri-skrás-ený“ od „pari-skár-a“/„pri-skrás-enie“/ornament).
V našom „strach“ rezonuje STRAS = striasanie, trasenie sa od strachu, a v našom „hrôza“ rezonuje HROMoza, HRMavica.
