"In vino veritas": Indo-European / indogermanisch = pra-slovän-ský

"In vino veritas" (Vo víne (je) pravda / In wine (there is) truth) je pravdepodobne najznámejšia latinská fráza, v ktorej, možno tak povedať, vymretý latinský jazyk do dnes žije, a máta svojou údajnou strarobylosťou nie len nás obyčajných ľudí, ale aj jazykovedcov.

Potom v slovníkoch čítame, že naše slovo "víno" pochádza z latinského "vinum".

Ale keď človek zdarne ovládajúci svoj slovenský materinský jazyk (a zopár ďalších cudzích jazykov) nahliadne do slovníka latinčiny zistí, že slovu "vinum" sa nedá porozumieť s pomocou iných latinských slov, t. j. latinské slovo "vinum" nie je možné poskladať z jednoduchých latinských slov §§§ §§§ §§§ TO SLOVO "vin-um" JE V LATINSKOM SLOVNÍKU, V LATINSKEJ SLOVNEJ ZÁSOBE OSAMOTENÉ §§§ §§§ §§§ Poznámka: Podobne je osamotené slovo οἴνος, pôvodne fοἴνος, v gréckom jazyku §§§

Keď sa však pozrieme do slovenského slovníka, vidíme, že náš materinský jazyk má slová, slovesá "vin-úť (sa)" (wind), "o-víj-ať (sa)" (pôvodne "ob-víň-ať (sa)"),  ...

Takže

NAŠE JE PRASLOVO "VÍN-O", KTORÉ VZIŠLO Z NÁŠHO SLOVA "VIN-ÚŤ", pretože rastlina "VIN-IČ" je schopná "O-VÍŇ-AŤ" SA OKOLO INÝCH RASTLÍN !!! !!! !!! 

A pri-vin-úť sa k nim, ako VIN-A K VIN-NÍK-OVI !!!

Z vyššie uvedeného vyplýva, že

MY SLOVÄNI DO DNES BEŽNE POUŽÍVAME PRASLOVÁ (ako toto '°°vin- ), ktoré sa stali základom pre slová dnešných aj vymretých jazykov 
označovaných ako indoeurópske !!! !!! !!!

Linguo-natio-genealogia

Linguo-natio-genealogia

Uvedomil som si, že moje poznanie na poli preslavistiky s pomocou arché-etymológie ma privádza k dačomu, čo by sa dalo nazvať linguo-natio-genealógiou.

Prvým počinom linguo-natio-genealógie je "rovnica":

Bastarni = Bostarni = Vostarni = O-star-ni = Anti = Drevľani

Zdroj obrázka:
http://ramiannka.jecool.net/index.php?option=com_kunena&view=topic&catid=17&id=19&limitstart=840&Itemid=114#14779

Pohľad preslavistiky s pomocou arché-etymológie

na 

zápis Porfyrogeneta (Konštantína VII.)

o

osídlení Panónskej panvy / Pannonian Basin 

v

rokoch údajného príchodu Τουρκοις <= '°°το Υγροις !!!

Preslavistika & arché-etymológia / etymológia prvopočiatku slov (slovänských)

Rozhodol som sa, že tu na tomto blogu prezentovanú etymológiu nazvem

arché-etymológiou,

aby som zdôraznil jej zameranie na nachádzanie 

skutočnej prapôvodnej podoby slov

a

skutočného prapôvodného významu slov, 

teda 

"100%-ného"  '°°pra-slov-a

{nie pravdepodobnostného(?) *konštrukt-u "vyčítaného z hviezd"}

!!!

Viď, pred "všetkými ohňami" tu bol '°°ohreň !!!
Tu / here :

Slovenský '°°oHREŇ "doHRIEVA"

"anglosaskú" indoeuropeistiku !!!

(Našťastie indogermanistiku už "doHRIALA" "2. svetová vojna".)

Indoeuropeistika "anglosaská" preto, 

lebo logika hľadania indoeurópskych praslov / protoslov označovaných * / hviezdičkou pred "konštruktom" praslova je založená na logike vývoja angličtiny v užšom význame, a na logike vývoja "germánčiny" v širšom význame.

Táto "anglosaská" indoeuropeistika, logika ktorej  je žiaľ bezvýhradne akceptovaná aj etymológmi indoeuropeistami zo slovanských krajín, "si nevie dať rady" s existenciou slov označujúcich "oheň" v týchto ie. jazykoch:

sanskrt - "agni-" (agnis)

chetitčina - "agniš"

latinčina - "ignis" (*egnis)

prusčina - "ugnies"

litovčina - "ugnis"

lotiščina - "uguns"

slovančina = "minimálne" 14 členná skupina slovanských jazykov - "oheň / ogeň".

Schválne "som odignoroval" staroslovanské "ogn6", či ruské "ogon6", lebo sú to

varianty viac vzdialené 

praslovu 

'°°ohreň / ogreň

=

'°°o-hr-eň / o-gr-eň

od slovesa

o-hriať / o-greť.

Vzorom mi bolo slovo "osteň", ktoré je potomkom slova "ostreň" = "o-str-eň" od prídavného mena "ostrý".

Tak, a máme tu ďalšie prehistorické praslovo, ktorému ja vraviaci Slovän rozumiem "bez etymologického slovníka" !!! !!! !!!

P. S.:

"Preslavistika týmto hovorí", že dakde medzi 

"Horalom" a "Končatkou",  pod "Severou"

vstúpilo slovanské  slovo

"ogreň", už vývojom redukované na "ogeň",

do dnešnej Indie, voľakedajšej Vindie,

a odtiaľ "so(n)-skr(á)s-ené" na "agnis"

prešlo historickú cestu cez "per(u)zský A(i)rián", ďalej cez zem "Chatov"

do Európy na sever k "Bal(a)tu" 

s Gréckom odrazenými "P(e)rusmi" a ich "odbočkou" k "budúcemu Rímu".

"Jablko sváru":  MAGYAR / MAĎAR  vs.  (H)UNGAR / UHOR

alebo

preslavistika odhaľuje nie len pôvod slov, ale aj mien kmeňov / „protonárodov“

Pred nedávnom som pridal k môjmu staršiemu článku http://skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/2013/08/je-velmi-tazke-presvedcit-vsetkych-v.html , túto mapu:

Mapu som vytvoril na základe popisu podaného tzv. Geografom Bavorským v diele Descriptio civitatum et regionum ad septentrionalem plagam Danubii, ktorého najznámejšia verzia vyzerá takto:

(Menej známa verzia prvého listu spomínaného diela je uvedená v článku pod vyššie spomínaným linkom, kde je spomenutý aj zdroj obrázkov.)

Z mnou vytvorenej mapy je zrejmé, že

Pannonia = Bahnonia = Blatensko = „Močiarsko / Mačarsko“ = Maďarsko

Ungar = Ugar = Uhor = Karpatovec = obyvateľ (horských) "Ch(a)rbátov"

Toľkoto z dávnej minulosti.

Z nedávnej minulosti je dobrým príkladom na komolenie až prekrúcanie našich slovänských mien „nakuknuvšími k nám“ cudzincami článok uverejnený na http://www.hory.sk/pph/michalik/index.htm . Najpodstatnejšia časť tohto článku znie:

"Bojíme sa vlastného jazyka? 

   Jeden z najznámejších omylov, ktorý má takpovediac už aj svoju históriu je pomenovanie Ťažkej doliny, Ťažkého plesa a Ťažkého štítu (vo Vysokých Tatrách).

  Pomenovanie vzniklo z goralského názvu "Čynsko dolina". "Čynsko" znamená po goralsky doslovne "ťažko". Jedná sa prakticky o jedinú odnož Bielovodskej doliny, kde sa vyskytujú súvislé trávnaté porasty, na ktoré sa v minulosti oplatilo vyhnať ovce na pašu, ale kde bol zároveň pre niekdajších pastierov aj najťažší prístup. Dostupnosť terénu sa teda prirodzene premietla do miestneho pomenovania. Čynsko sa po spišsky povie "češko". V tom čase, písala sa prvá polovica 19. storočia, keď neexistovali tlmočníci, si preto vtedajší mapér Berlínčan Albrecht Sydow zrejme ani nemohol správne vysvetliť spišský ekvivalent "češko" ako "ťažko". "Češko" mu skôr znelo ako preňho známe "Česko". Pre pomenovanie doliny, plesa a štítu preto celkom prirodzene zvolil prídavné meno "Bohmische". 

  Na tento, pre vtedajšie pomery celkom sympatický omyl, nadviazala vtedajšia turistická uhorská a neskôr i česká verejnosť. Boli pri tom medzi nimi i taký významní autori a znalci Vysokých Tatier ako J. Hlaváček, Z. Pešek či F. Kroutil spoluautor populárneho horolezeckého sprievodcu. Naproti tomu boli snahy uviesť názvoslovie do súladu s pôvodným jazykovým významom miestneho goralského názvu. Ide najmä o mapu Vysokých Tatier z r. 1957 autorov P. Janáčka, Štiavnického a M. Rajčana. Bola to aj snaha občanov obce Javorina, ktorí žiadali zmenu názvu ešte v 50-tych rokoch. Miestny názov s prídavným menom "Ťažká" je v súčasnosti pevne vžitý u miestneho obyvateľstva, čo sa premieta aj do názvoslovia máp, najmä lesohospodárskych máp podrobnej mierky. Opodstatnený názov "Ťažká" sa uvádza aj na najnovších mapách Vysokých Tatier vydávaných v Poľsku, pravda v poľskej transkripcii.
   Len na slovenských mapách stále figuruje vecne nesprávny názov "Česká". Vyvstáva teda otázka, dokedy budeme dokazovať a svetu predkladať našu vlastnú neúctu k ľudovému názvosloviu, ktoré je jedným z nositeľov nášho kultúrneho dedičstva? Odpoveď možno poznajú mapotvorcovia vo VKÚ, možno názvotvorcovia v jazykovednom ústave SAV?"

"Adamovo" jablko / "Adam´s" apple / "Адамово" яблоко

alebo / or / или

"jablko sváru" /  "apple of discord" / "яблоко раздора"

Tým, čo som bol doteraz napísal, chcem naznačiť, prečo nedôverujem "oficiálnym"  indoeuropeistom - "etymológom indoeurópskych jazykov".

Tým "oficiálnym" indoeuropeistom, ktorí "prácne a metodologicky správne" "zozbierali na jednu kopu", napríklad, všetky národné varianty slova "jablko" (viď napr. https://lrc.la.utexas.edu/lex/master/0003 ), a "teraz" vyhutujú: "Akože mohlo znieť to prvotné, pôvodné jablko ?"

Pozrime sa na naše jablko našimi slovanskými očami !!!

Najstarší zápis je "ABLuKO" (to "u" je označenie pre "tvrdý jer").

ČO TO TAM JE NAPÍSANÉ ?

JA TAM VIDÍM '°°OBLu-KO = DAČO ČO JE OBLé, A JABLKO JE SKUTOČNE OBLÉ !!!
( oblý, -á, -é = round(ish) / облый )

O čom to svedčí ???

Nuž, o tom, o čom svedčia aj tieto slová:

PRIATeľ = PRI-JAŤ-eľ(-ný) > sanskr. PRIJÁ(Tama) > gr. proPREón > lat. proPRIus > angl. FRIEnD

ZNať = S-Ň-ať ( = po-ň-ať )  > sanskr. DŽáNati > gr. gi-GNó-skó > lat. (G)Nosc-ere > angl. KNow

Na tieto "rovnice" nemôže prísť človek, ktorý, napríklad, v „staroveku“ hovoril „ege“ (staroanglické „hrôza, strach“), v „stredoveku“ hovoril „aze“ (stredovekoanglické „hrôza, strach“), a v „novoveku“ hovorí „awe“ §§§

Týmto chcem znova upriamiť pozornosť na fakt, že "automatické prenášanie poznatkov o vývine angličtiny i nemčiny" na vývin ostatných tzv. indoeurópskych jazykov vedie k rekonštrukcii "pôvodného IE jazyka", ktorého slovám dnes nikto nerozumie (tak ako dnešný Angličan nerozumie pôvodným anglickým slovám).

A TIEŽ TO VEDIE K IGNORANCII SKUTOČNOSTI, ŽE DAKTORÝM TÝM "KONŠTRUKTOM" MINULEJ A SÚČASNEJ INDOEUROPEISTIKY AJ NAPRIEK "ANGLICKEJ POMÝLENOSTI" PREDSA LEN SLOVÁCI / SLOVANIA ROZUMEJÚ "BEZ POUŽITIA ETYMOLOGICKÉHO SLOVNÍKA" - takým "konštruktom" je napr. *kost-  = kosť / bone !

No, a tu sme došli k "jablku sVáRu" preslavistiky s indoeuropeistikou.

Samotné slovenské slovo SVÁR JE SVEDKOM "POMÝLENOSTI" "IE KONŠTRUKTOV",

pretože podľa "oficiálnych" "IE etymológov" súvisí s dnešným anglickým SWEAR (prisahať) a nemec. SchWUR (= prísaha), a teda je údajne "potomkom" IE "konštruktu" *suer- , ktorý, čuduj sa slovanský svete, zas má mať význam " vravieť / hovoriť ", tak ako aj minule mnou spomínaný IE "konštrukt" *uer- §§§ (Pozn.: "u" = slov. "v".)

Ak "IE etymológom" vyšlo s pomocou ich "zaklínadiel" ("magic formulas"), že 

*uer- = *suer- , 

tak potom sa ich pýtam, čo robí tá "slovanská predpona s-" v tom "druhom" variante IE praslova "vravieť" ???

Prečo "slovanská predpona s-" v tom "konštrukte" *suer- ?

Nuž, lebo je to najlogickejšie vysvetlenie výskytu "s" v dvoch slovách s rovnakým významom !!!

A to preto, lebo slovenské slovo "s-vár" má pôvodný význam ako "s-vr-ava" ("s-hovor-enie" / "s-ml-uva" v spore), teda podobný význam ako

 "anglicko-nemecká" "prí-sah-a" SWEAR / SchWUR = "S-VR-ava / S-ML-uva".

No, a máme ďalší dôkaz, že "na počiatku bolo slovanské slovo", pretože aj v "so-skras-e"(san-skrt-e) je slovo "svar" v "pripísaných mu "Angličanmi"" troch významoch: svar 1 = zadrapovať (sa), nadávať; svar 2 = zvučať, vydávať zvuky, ospevovať; svar 3 = slnko, slnečný svit, obloha (tento tretí význam pravdepodobne súvisí s našim "var"), a je aj slovo "svárá" = hlas, zvuk, tón.