"Kameňák", "kamenný" (tvrdý, neľútostný) vtip, nie,  ale "ka(m)eň-ný" dôkaz

prastarosti nášho jazyka.

Zoberte si do rúk dva kamene, udrite jedným do druhého a učujete zvuk "KA" !!!

Slová, ako napríklad "bum", "prask", či "kikirikí" sú označované za zvukomalebné slová (onomatopoje) , pretože sú hláskovým napodobením ("vymaľovaním") prírodného zvuku.

Všetko nasvedčuje tomu, že aj koreň slova kameň "ka-" má zvukomalebný pôvod,

ale slovo "kaeň" sa postupne transferovalo na "kameň".

Z tohto faktu vyplýva, že praslovo '°°ka-eň sa až po transformácii na "kameň" mohlo stať základom pre anglosaské "hamer", ...