Slovenský '°°oHREŇ "doHRIEVA"

"anglosaskú" indoeuropeistiku !!!

(Našťastie indogermanistiku už "doHRIALA" "2. svetová vojna".)

Indoeuropeistika "anglosaská" preto, 

lebo logika hľadania indoeurópskych praslov / protoslov označovaných * / hviezdičkou pred "konštruktom" praslova je založená na logike vývoja angličtiny v užšom význame, a na logike vývoja "germánčiny" v širšom význame.

Táto "anglosaská" indoeuropeistika, logika ktorej  je žiaľ bezvýhradne akceptovaná aj etymológmi indoeuropeistami zo slovanských krajín, "si nevie dať rady" s existenciou slov označujúcich "oheň" v týchto ie. jazykoch:

sanskrt - "agni-" (agnis)

chetitčina - "agniš"

latinčina - "ignis" (*egnis)

prusčina - "ugnies"

litovčina - "ugnis"

lotiščina - "uguns"

slovančina = "minimálne" 14 členná skupina slovanských jazykov - "oheň / ogeň".

Schválne "som odignoroval" staroslovanské "ogn6", či ruské "ogon6", lebo sú to

varianty viac vzdialené 

praslovu 

'°°ohreň / ogreň

=

'°°o-hr-eň / o-gr-eň

od slovesa

o-hriať / o-greť.

Vzorom mi bolo slovo "osteň", ktoré je potomkom slova "ostreň" = "o-str-eň" od prídavného mena "ostrý".

Tak, a máme tu ďalšie prehistorické praslovo, ktorému ja vraviaci Slovän rozumiem "bez etymologického slovníka" !!! !!! !!!

P. S.:

"Preslavistika týmto hovorí", že dakde medzi 

"Horalom" a "Končatkou",  pod "Severou"

vstúpilo slovanské  slovo

"ogreň", už vývojom redukované na "ogeň",

do dnešnej Indie, voľakedajšej Vindie,

a odtiaľ "so(n)-skr(á)s-ené" na "agnis"

prešlo historickú cestu cez "per(u)zský A(i)rián", ďalej cez zem "Chatov"

do Európy na sever k "Bal(a)tu" 

s Gréckom odrazenými "P(e)rusmi" a ich "odbočkou" k "budúcemu Rímu".