Indoeuropeistika vs.
etymológia "without the unlogic of English language"
Začnem
"od konca" doslovným prekladom "sentencie" "without
the unlogic of English language": "s-von ten nelogika z anglický jazyk",
s dôrazom na to anglické "s-von",
ktoré je ekvivalentom nášho "bez", pretože
toto "s-von" je jedným z
príkladov "vnútrojazyčnej nezrozumiteľnosti" a "nelogiky" anglického
jazyka, ktoré smerujú vývoj angličtiny na cestu, ktorou už prešla čínština =
keď slovo počujem, tak ho neviem
napísať, a keď slovo vidím napísané, tak ho neviem prečítať §§§ Oná "vnútrojazyčná
nezrozumiteľnosť" angličtiny, presnejšie nezrozumiteľnosť
vnútornej stavby anglických slov pre samotných anglojazyčných je podľa mňa spôsobená aj tým, že angličtina je najhybridnejším dnešným indoeurópskym jazykom. Je to
taký jazyk, ktorý je možné označiť našim írečitým "skaderuka-skadenoha"
("z-kade je ruka, a z-kade je noha"), lebo cca 2/3 slovnej
zásoby angličtiny je latinského, teda románskeho pôvodu, a aj gramatika
angličtiny je "nakazená" latinčinou, napríklad sloveso
"have" je z latinského "habere" (aj keď anglickí
etymológovia radi zdôrazňujú, že takáto etymológia je "doubtful" =
"pochybnosti-plná").
To
"with-out / s-von" a jemu podobné anglické slová sú pre mňa
indikátormi, že angličtina (a všetky tzv. germánske
jazyky) je jazykom, ktorý sa nezrodil nenásilne, teda bez alogických tlakov (napríklad snahy vládnucej vrstvy spoločnosti
zakryť svoj neurodzený pôvod) t. j. prirodzene logicky tak, ako prirodzene logicky sa
zrodili slovanské jazyky.
Príkladom
onej "prirodzenej logiky" a "vnútrojazyčnej zrozumiteľnosti" slov slovanských jazykov je napríklad slovo VDOVA, ktoré sa vyvinulo skrátením slovanského VYDAVA, teda VY-DAVA, to jest "žena, ktorá sa môže znova
VYDAŤ (VY-DAŤ)" - a z toho dôvodu
anglické WIDOW, JE SKOMOLENÍM SLOVANSKÉHO "VDOVA / VYDOVA / VYDAVA" -
svedkom originálnosti slovanského „vydava“ je sanskrtské "vidhává", pretože sanskrtské "vi-" už je umele pozmenené, lebo
jeho význam je posunutý k širšiemu významu - napr. "vijňána /
vi-džňána" = "po-znanie", ale nie "vy-znanie" (i keď
ten, ktorý dačo "pozná", tak sa v tom aj "vyzná", t. j.
vie, "ako na to", či "čo sa s tým dá robiť"- ale
jednoznačne naša predpona "po-" nebola do sanskrtu kooptovaná, a
preto musí byť jej význam nahradený, v tomto prípade predponou
"vi-").
Mnohí z Vás čitateľov ste si už iste uvedomili,
že tá vyššie uvedená etymológia slova "vydava / vdova" je v rozpore s etymológiou
tohto slova poplatnou duchu vedy indoeuropeistiky, ktorá vidí "pramatku" tohto
slova vo "vykonštruovanom" tzv. ie. (indoeurópskom) slove "huideueh" (presnejšie *h2uidh-eu-eh2),
ktoré má mať doslovný význam "patriaca smrteľne ranenému". VIE TOTO IE. SLOVO DAKTO
VYSLOVIŤ ??? ROZUMIE TOMU IE. SLOVU DAKTO DNES ??? ??? ???
Mnohí z Vás určite vedia, že podľa
učenia indoeuropeistiky sa tzv. ie. jazyky delia na SATEMové a CENTUMové,
teda podľa toho, ako sa v nich vyslovuje slovo pre číslovku 100. Pre tú
číslovku 100, ktorej ie. "praslovo" by malo znieť *dk´mtom, a malo vzniknúť
z ie. slovného spojenia „*dek´m dk´mtóm“, čo vraj doslovne znamenalo "desať
desiatok" – budem sa opakovať, ale položím znova dve otázky: „Vie to dakto
vysloviť? Rozumie tomu dakto?“ - to tí indoeuropeisti = „konštruktéri indoeurópskych
praslov“, sú všetci „odchovaní na nelogickej angličtine“, KEĎ VERIA, ŽE NAŠI
PREDKOVIA „HLAVOLOMNE PÍSALI“ SLOVÁ, A JAZYKOLOMNE ICH VYSLOVOVALI §§§
Ja som Slovan, doslova „slov-an“, to jest „ten,
kto vládne slovom“, ja dokážem vysloviť napríklad aj slovo „zmrzlina“ (= "ice cream"),
a pritom mám taký menší problém vysloviť to „dk´mtom“, ale už „veľký
problém“ mám „s anglojazyčnou ľahostajnosťou“ k mnohovýznamovosti jedného,
a toho istého slova uplatňovanou aj v indoeuropeistike !!!
Napríklad, indoeropeisti vyfabrikovali
vraj pôvodný slovný koreň *UER-
(pod „u“ má byť oblúčik, lebo ide o hlásku, ktorú vyslovujeme na začiatku
slovenského slova „vravieť“), ktorý je, čuduj sa slovanský svete, „SEDMORAKÝ“§§§ Lebo akýmsi „zázrakom“
mal v jazyku „starých Indoeurópanov“ SEDEM RÔZNYCH VÝZNAMOV §§§ §§§ §§§ – a pritom jazyk už sám o sebe má „snahu
byť jednoznačným“, aby sa s ním mohli ľudia vôbec dohovoriť, t. j. dorozumieť:
1. HOVORIŤ (všimni si slovenské VRAVieť), 2. ZOHÝBAŤ SA (všimni si české VARI!= Uhni (mi z cesty)!) §§§, 3. VRESK §§§, 4. HORIEŤ (všimni slovenské VATRA) §§§, 5. BRÁNIŤ §§§, 6. VODA (všimni
si slovenské VRIEŤ, VARIŤ) §§§ a 7. POZERAŤ (všimni si slovenské VÝR, a
české (čeština je „derivát“ slovenčiny) „VEJRAT“ (To vejráš, co?) §§§ §§§ §§§
Toto je podľa mňa ďalší dobrý
príklad toho, že „je čosi zhnité „v štáte
indoeuropeistickom““ §§§ §§§ §§§
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára