nedeľa 15. októbra 2023

Voda pochádza z praslova ´˚˚vovida

 Dlho som sem nič nové nepridal, lebo mám veľké "praktické" starosti, a tak to "nepraktické" hútanie o praslovách muselo ísť do úzadia.

Ale moje "podvedomie" mi v "jasnejších chvíľkach" predsalen občas  pretlačí do vedomia "dajaký ten čriepok" z nášho prajazyka - dajaké to praslovo.

A tak k praslovu ´˚˚ohreň  =  to, čo nás ohrieva

pribudlo praslovo 

´˚˚vovida  =  to, v čom sa vidíme

až keď sa naše praslovo ´˚˚vovida dlhým používaním skrátilo na voda mohli vznikať jeho "skomoleniny", ktoré odrodilci použili na "kreovanie" svojich "neznarodských" "brbranín".

Otázky: "Čo to brbreš?" alebo "Čo to brbre?" dali vznik slovu barbar !!!

utorok 27. októbra 2020

 

Everything is else (”else” is from Latin !!!).

Everything is otherwise (“otherwise” is the natural English word).


Also in our modern times is valid: a word is from the language, in which that word is intelligible (without any etymology dictionary).


Also the language is the LOGICAL system based on the LOGICAL structured words.


'°°k-vikl-a ( tá k vy-vikl-a-niu zo zeme ) > (Slovak) cvikla > (Rus.) свёкла > (old Greek) σευκλον > (Ion.) σευτλον > (Att.) τευτλον > (modern Greek) τευτλο(ν) .


P. S.:


'°°rv-a ( tá k vy-rv-a-niu zo zeme ) > *reva > repa .

 

Everything is else.


In 1786, William Jones:

... them (Sanskrit, Greek and Latin) to have sprung from some common source, which, PERHAPS, no longer exists; ...“


Vravím vám, že pravda (“pra-ved-a”) jest takáto: spoločný zdroj STÁLE existuje. B-)


For example:


koleso (voz-a) = obruč + ráf + '°°SPojnICA > SPICA + náboj (Skr. nábhi- ) + os


/ wheel (of waggon) = hoop + rim + connecting rod > SPOKE + nave + axis/axle /.

sobota 11. januára 2020

Dunajská civilizácia je zdroj dnešného písma.

Analýza historického vývoja písem nám ukazuje, že aj jednotlivé písmená majú svoje mená, presnejšie „pramená“. Tými pramenami  sú slová, ktorých význam, myšlienkový obsah bol v dávnej minulosti stvárnený, zachytený  jednoduchým obrázkom, skicou, z ktorej sa stal najprv znak, symbol a potom písmeno, litera.

Napríklad,
litera L má svoje prameno Lakeť, lebo skica pozostávajúca z dvoch rovných čiar zvierajúcich pravý uhol je zjednodušeným obrázkom ľudského lakťa,
alebo
litera N má svoje prameno Noha, lebo skica pozostávajúca z troch rovných čiar zvierajúcich dva ostré uhly je zjednodušeným obrázkom ľudskej nohy - stehna, kolena, holene, päty a chodidla.

V príklade uvedené písmená, litery L a N sú  už na prvý pohľad očividné skice lakťa a nohy.

Ale čoho je skica uchovaná v písmene, litere R?

Nuž, historický vývoj skice ruky ukazuje, že písmeno R je  mierne zdeformovaný a zjednodušený  náčrt dlane, palca  a prsta zvaného malíček (ukazovák, prostredník a prstenník boli vynechané, nezobrazené).
Medzi zverejnenými tzv. Vinčanskými symbolmi, teda symbolmi nájdenými na území najstaršej známej civilizácie, nazvanej Dunajská civilizácia, nachádzame znak, symbol zložený z rovnoramenného trojuholníka a piatich nadol smerujúcich čiarok. Logika tvorby symbolov, v podstate čiarových náčrtov predmetov nám napovedá, že trojuholník je zjednodušeným obrázkom dlane a päť čiarok je zobrazením piatich prstov. Keď trojuholník znázorňujúci dlaň „zaoblíme“, čím sa viac priblížime vzhľadu dlane, dopracujeme sa k dnešnému tvaru písmena D, a zároveň pootočením tohto „na bruchu ležiaceho“ D sa dopracujeme k dnešnému tvaru „bruška“ písmena R.

Medzi tzv. Vinčanskými symbolmi sa nachádzajú aj ďalšie predobrazy dnešných tzv. Latinských písmen.

A analýza logiky výberu dnešných „bývalých symbolov“ (dnešných písmen) z veľkého množstva symbolov, obrázkov „pre všetko“, nám ukazuje, že za výberom symbolov ponášajúcich sa na dnešné  písmená tzv. Latinskej abecedy stojí výber tých symbolov, ktorými sa zobrazovali časti ľudského tela.

A skutočnosť, že dnešné písmená latinskej abecedy, voľakedajšie symboly, obrázky častí ľudského tela sa vyskytujú ako kompaktná množina jedine na začiatku našich slovenských slov pomenúvajúcich jednotlivé časti ľudského tela: Brada, Čelo, Dlaň, G(Г)oleno (koleno), Hruď, Krok (rozkrok), Lakeť, Noha, Oko, Päsť, Ruka, Sluch (ucho), Tvár (línia obočia a nosa), ... svedčí, že tvorcom predobrazu tzv. Latinskej abecedy, a teda „pomenovávateľom“ jej písmen  ich „pramenami“ bol náš priamy predok hovoriaci našim prajazykom !!!


A na záver, analýza logiky výstavby písma Devanagari a tzv. Arabského písma nám hovorí, že naše prapísmo bolo predobrazom pre výstavbu písma Indie, a to písmo Indie sa stalo predobrazom pre výstavbu tzv. Arabského písma, ktoré je vo svojej podstate pôvodom „indické stenografické“ písmo.




štvrtok 26. decembra 2019

Na môj druhý blog new-civilisation postavený v rámci môjho celoživotného projektu:

Zdokonaľujme seba, nie len stroje,

som umiestnil príspevok, ktorým nahrádzam klasické

PF 2020, ...



pondelok 15. júla 2019

"Kameňák", "kamenný" (tvrdý, neľútostný) vtip, nie,  ale "ka(m)eň-ný" dôkaz

prastarosti nášho jazyka.


Zoberte si do rúk dva kamene, udrite jedným do druhého a učujete zvuk "KA" !!!


Slová, ako napríklad "bum", "prask", či "kikirikí" sú označované za zvukomalebné slová (onomatopoje) , pretože sú hláskovým napodobením ("vymaľovaním") prírodného zvuku.

Všetko nasvedčuje tomu, že aj koreň slova kameň "ka-" má zvukomalebný pôvod,
ale slovo "kaeň" sa postupne transferovalo na "kameň".

Z tohto faktu vyplýva, že praslovo '°°ka-eň sa až po transformácii na "kameň" mohlo stať základom pre anglosaské "hamer", ...


sobota 11. mája 2019

Tvaroh vs. quark / syr vs. käse


V staršom príspevku tu som s pomocou nápovedy pána Čudinova ukázal zistenie, ako vzniklo slovo TVAROH / TVAROG, ktoré podľa etymológov komolením bolo pretransformované do nemeckého slova QUARK.

Dnes predostriem našskú etymológiu slova "syr":


'°°svar = s-var = sivar > syr


Náš "syr" sa po nemecky povie slovom "käse", ktoré by malo byť skomoleninou latinského "case-us".
  

nedeľa 3. marca 2019

Na môj druhý blog new-civilisation som umiestnil príspevok v rámci môjho celoživotného projektu:
Zdokonaľujme seba,
nie len stroje.

pondelok 14. januára 2019

Všetkým prajem všetko najlepšie v novom roku 2019.

Keďže som nestihol blahopriať pred trinástimi dňami, preto tak činím dnes "zneužívajúc" kalendár používaný u východných kresťanov.


Apropo (a propos) kresťanov - naši pohanskí predkovia "v kalendári mali jasno", lebo poznali 

Kračúň-a, to jest najkratší deň v roku

v období VIACNOCí,

ktorý sledovali pomocou "zlatého prasiatka",

t. j. svetelnej stopy slnečného lúča 
na náprotivnej (severnej) stene izby
 k okenici v južnej stene s kruhovým otvorom
na to určeným.



nedeľa 30. septembra 2018

Moje poznatky uverejňujem aj na iných weboch, blogoch, na ktorých sa združili nadšenci pre našské ponímanie našej histórie - opakujem, že aj samotné slovo HISTÓRia má "oficiálny" etymologický, to jest "pôvodo-slovný" význam ZNEJÚCI NAŠSKY ako VID-STORia, teda


VEDSTARia

( '°°VED-STAR-ia )

!!!


IvanSk, máte talent na vnímanie "skutočného vnútorného významu slov" (na rozdiel od bežného "povrchného" významu slov naučeného "papagájovaním" = učením sa slovám "foneticky", bez chápania štruktúry slova).

Podobne, ako som odporúčal Dušanovi, aj Vám by pomohol minimálne Stručný etymologický slovník slovenčiny od Ľubora Králika, VEDA, Bratislava 2015 - v ňom nájdete zachytený stav poznania dnešnej etymológie (jazykovedy o pôvode slov), žiaľ je to písané v duchu "indogermanizmu", len s nesmelými náznakmi, že by to mohlo byť aj "našskejšie".

Mne poznanie stavu úrovne dnešnej etymológie pomáha postaviť "našskosť" na pevné "nohy".

P. S.

"Našská" etymológia nám hovorí, napríklad, prečo je NOHa nohou, nuž lebo dačo NESie ( rozkaz od niesť je NOS ! ) - aby sa to neplietlo s nosom na tvári, tak došlo k alternácii 

" '°°NOSA " > NOHA .


utorok 4. septembra 2018

Aj '°°ohreň sme darovali svetu.


Keď som v predchádzajúcom článku napísal anglické slovo "fire" do riadka k nášmu "oheň", uvedomil som si, že som našiel riešenie neistoty etymológov pri hľadaní "hviezdneho" *pra-ie-slova pre slovo oheň. Neistoty, ktorá je vyslovovaná priamo, napríklad slovami: "ide o starý ie. výraz bez jednoznačnej rekonštrukcie koreňa, pravdepodobne označujúci oheň ako aktívnu silu", alebo nepriamo prikláňaním sa jazykovedcov k mystike tvrdením, v podstate, že v praindoeurópčine existovali dve slová pre oheň, z ktorých jedno vyjadruje, ako je vyššie uvedené, oheň ako aktívnu silu, a druhé ako reálny živel - nuž, čistá mystika :-( .


Ja sa na slovo "oheň" dívam, ako na pomenovanie 
hlavnej výhodnej vlastnosti 
prírodného javu pomenovaného HoRenie
ktorou je vydávanie tepla, 
teda 

oHRev => oHReň
!!!

'°°ohreň/ogreň > oheň/ogeň > sanskrtsky "agnih" (agnis), chetitsky "agniš", latinsky "ignis" (*egnis), prusky "ugnies", litovsky "ugnis", lotišsky "uguns"


'°°ohreň > chetit. "pahhur", tochar. B "powar", tochar. A "por", 
            armén. "hur", gréc. "pur", staronemec. "fiur", nemec. "feuer", anglic. "fire"


nedeľa 2. septembra 2018

V tomto príspevku zhrniem moje doterajšie lingvistické dôkazy 
o "prehistórii" Slovanov.

Primäla ma k tomuto činu diskusia na www. hrnko. sk, v ktorej diskutér Pomocník 1. septembra 2018 / 3:08 zareagoval na odborný článok jedného slovenského "oficiálneho" historika.


Ja som považoval za potrebné na tento príspevok do diskusie zareagovať takto:

Pán pomocník, výborne, ale dovoľte, aby som Vaše vety (výroky) doplnil o dôkazy, súc technikom "vycepovaným" matematikou, kde "to ide" v slede: veta,  dôkaz.

Veta: Veneti/Venethi/Venedi sú Slovania.
Dôkaz: Sám Iordanes predsa hovorí, že "...Venetharum natio populosa consedit, quorum nomina licet nunc per varias familias et loca mutentur, principaliter tamen SCLAVENI et Antes nominantur. ..."

(To "CL" je pokus o zachytenie tvrdého slovanského L, na rozdiel od latinského "skoro Ľ ", a nehovoriac už o "malacko-poľskom" širokom L, teda v podstate "LU", ktoré historicky skôr bolo zapisované ako U - v 2. st. u Ptolemáia SUOBENOI = Sloveni, B lebo gréčtina nepozná V a neskôr "latinizovane"  SUEVI/SUEBI/SUABI - že to sú dnešní Švábi - v dnešnom Švábsku vedia o svojej bývalej slovanskosti ešte menej ako Sasi v Chemnitz o tom, že žijú v bývalej KAMENICI. )

Iordanes vo svojej Getice uvádza, aj iné slovanské "veci", ako slovo STRAVA, či napríklad mená "že-vraj-germánov", ako meno Vidimir - že tu nejde o "preklep" v kvázigermánskom mene Vidimer dosvedčuje nasledovné nižšie.

Veta: Vandali sú Slovania.
Dôkaz: Na dobovej minci zo severu Afriky je vyrazené meno GELAMIR - je to meno vandalského kráľa, ktorého učebnice a encyklopédie uvádzajú ako Gelimer.

(Podľa "vzoru" mesta Geneve/Ženeva, treba to meno čítať ako ŽELMÍR - do dnes je u nás používaný ženský variant tohto slovanského mena - Želmíra, skrátene Žela.)

Komu tento dôkaz nestačí, tak znova uvádzam z anglickej knihy Pantographia ...  z r. 1799:

VANDAL.
Woschzi nasch kéns sy nu nebv, nsvesche meno twojo,
psisz k nam kralostvo twojo,
sestavi wola twoja yako na nebo y tu na zemi,
kleb nasch dneisthi day nam schnisz.
A wodai nam wini nashe, ak my wodawani winikom
naszym, A newesich nas do pitowaine;
Ale umosz nas od slego. Li.


Komu by ani toto nestačilo, nech si na nete vyhľadá knihu od Maura Orbiniho z roku 1601, a na stranách 99 až 102 nájde súpis bežných vandalských slov - hneď v prvom riadku sú slová Ruzie a Kobyla, teda Ruža a Kobyla.


Je smutné, že my "neoficiálni" historici musíme "oficiálnych" historikov upozorňovať na interdisciplinárne poznatky z oblasti jazykovedy a genetiky poukazujúce na skutočnosti, ktoré očividne narúšajú doterajšiu "školometskú" koncepciu výkladu histórie Slovanov.

A to prečo? 
Či len preto, že lingvistika a novšie genetika sú "len" pomocné vedy pre "bohorovnú" historiografiu, a preto im netreba venovať patričnú pozornosť už pri štúdiu na "údajne filozofickej" fakulte?

Teraz stručne zhrniem naše slovenské/slovanské slová, ktoré už zo samotnej logiky jazyka ako nástroja dororumievania museli existovať pred slovami starogréckymi, sanskrtskými, či latinskými, pretože iba v kontexte slovenského/slovanského jazyka tieto slová sú "pra-zrozumiteľné", t. j. majú arché-etymologický zmysel:

ZNAŤ = '°°S-ŇAŤ (= poňať) > sanskr. džánati > angl. know
PRIATEĽ = '°°PRI-JAŤ-EĽ > sanskr. prijá(tama) > angl. friend
OHEŇ = '°°O-HREŇ > sanskr. agni  > angl. fire
SRDCE = '°°StRED-CE > sanskr./ved. šrad > angl. hard
VDOVA = '°°VY-DAVA > sanskr. vidhává > angl. widow
TVORCA = '°°DO-VOR-CA > sanskr./ved. tváṣṭar > angl. creator
...

Číslovky 1 / I až 10 / X tu: 

streda 1. augusta 2018

Minule som ukázal, že naše slovo tvorca bolo pred minimálne cca 2500 rokmi skomolené dakde na území dnešnej Indie na Tváṣṭar a na území dnešného Iránu na ϑβōrəštar.


Písať "rovnicu" '°°Tvorca(r)  >  Avestan ϑβōrəštar- ‘creator’ and  Vedic god-creator Tváṣṭar- si dovoľujem, pretože

ako Slovan rozumiem vnútornému, prapôvodnému obsahu tohto slova tvor- :

tvor- < t-vor- < d-vor- '°°do-vor- = dačo, čo je dovreté, uzavreté, dokončené

!!! !!! !!!

nedeľa 13. mája 2018

'°°Tvorca(r)  >  Avestan ϑβōrəštar- ‘creator’ and  Vedic god-creator Tváṣṭar-  


tvorca(r) = creator  /  tvoriť(i) = to create

!!!

nedeľa 1. apríla 2018

'°°živena > žena > " *gena "

A máme tu ďalšie praslovo, ktorému Slovan rozumie "bez etymologického slovníka"!


piatok 5. januára 2018



VŠETKÝM PRAJEM VŠETKO NAJLEPŠIE 
V NOVOM ROKU 2018 

- A TO NAPÍSANÉ NAŠIM PRAPÍSMOM V NAŠOM PRAJAZYKU !!!



nedeľa 8. októbra 2017

Srdce < stredce „vy-streď-uje“ teóriu o akomsi, dnes už nezrozumiteľnom, indoeurópskom prajazyku
von zo „stred-u“ logiky reči zdravého rozumu !!!

Alebo / or

the Slavonic language is the mother of Indoeuropean languages !!!

Jazyk je vo svojej podstate prvý človekom vymyslený kód. Informácia, na svojej základnej úrovni, je v jazyku zakódovaná poradím a množstvom hlások v jednotlivých morfémach vytvárajúcich slová. A na vyššej úrovni je už komplexná informácia zakódovaná poradím a množstvom slov vo vetách.

Ľudský jazyk má dve podoby. Jedna je zvuková, a druhá je znaková. V prvom prípade hovoríme o reči, a v druhom prípade hovoríme o písme.

Sade jednoduchých znakov, písmen pre zápis hlások hovoríme abeceda, čo plynie z historického usporiadania písmen do radu:  a, b, c, d, ...

Písmená abecedy využijeme na výpočet množstva všetkých možných morfém, t. j. akýchsi elementov slov.

Ak by sme mali k dispozícii len 2 písmená/hlásky a + b, tak by sme poznali len 6 morfém/elementov slov ( a, b, aa, ab, ba, bb = 2 + 2x2 = 6 ), ak by to boli 3 písmená/hlásky a + b + c, tak  by sme mali k dispozícii 39 morfém/elementov slov ( a, b, c, aa, ab, ac, ba, bb, bc, ca, cb, cc, aaa, aba, aca, bba, baa, bca, cca, caa, cba, aab, abb, acb, bbb, bab, bcb, ccb, cab, cbb, aac, abc, acc, bbc, bac, bcc, ccc, cac, cbc = 3 + 3x3 + 3x3x3 = 39) ...

Vidíme, že so zvyšujúcim sa počtom písmen/hlások sa počet možných morfém/elementov slov zvyšuje exponenciálne ( 1, 6, 39, ... ). Takže, ak zoberieme počet písmen/hlások napríklad slovenského jazyka:  a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, o, ó, p, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, z, ž, čo je 40, vychádza nám počet všetkých možných morfém/elementov slov o dĺžke 3-och písmen/hlások plus 64.000 (40x40x40), ale o dĺžke 4-och písmen/hlások, typu „prst“, je to už plus 2.560.000 (40x40x40x40) možných morfém/elementov slov (zanedbáme, že napríklad aaaa, či bbbb sú nepoužiteľné).

Už z tohto počtu morfém/elementov slov možno vytvoriť milióny bežných, z morfém zložených slov, ktorých počet prevyšuje počet slov v bežných slovných zásobách všetkých cca 6 000 jazykov sveta (Napríklad Angličania sa hrdia slovnou zásobou 400 000 až 900 000 slov, slov, ktoré sa vyskytli aspoň v jednom po anglicky napísanom texte, takže za svoje slovo považujú aj napríklad ruské slovo „sputnik“.)

Zjednodušene možno povedať, že každý jeden jazyk na svete by mohol mať svoje vlastné slová, svoje vlastné slovné zásoby poskladané z nepodobných slov na slová iného z jazykov.

Napriek tomuto veľkému počtu možných rôznych slov vytvoriteľných z ľudského „repertoáru“ hlások sa v rôznych jazykoch vyskytujú slová totožné alebo aspoň veľmi podobné a s totožným alebo aspoň podobným významom. Tento fakt indikuje príbuznosť jazykov, ktorou sa zaoberá komparatívna, porovnávacia lingvistika.

Produktom historicko-komparatívnej lingvistiky je teória o existencii tzv. indoeurópskeho prajazyka. Indoeuropeisti s pomocou etymológie už pomaly 100 rokov vyhútavajú „konštrukty“ slov toho IE prajazyka.

Žiaľ, sú to také „konštrukty“ ako už spomínané slovo „*huideueh" (presnejšie *h2uidh-eu-eh2).  Znova sa pýtam, kto tomu dnes (okrem „koštruktérov“) rozumie ???

Keď si však znova prehliadneme najstaršie slová zapísané v najstarších zápisoch, v sanskrte, v Aveste, v Homérovej gréčtine, v chetitčine a v latinčine
vidíme, že Slovan veľkému množstvu tých najstarších slov z už vymretých jazykov
rozumie s ľahkou pomocou etymológie svojich dnešných slov 
!!!

Odchýlky slov vo vymretých jazykoch od slovanských slov možno vysvetliť aj vplyvom tzv. tabu, ktorý sa ešte aj dnes vyskytuje v jazykoch napríklad Aborigénov Austrálie (tu sa slová pripomínajúce meno zomretého musia prestať používať, a tak sa za ne vymyslia nové slová). Podobným tabu etymológovia vysvetľujú zmenu hlásky „p“ na hlásku „k“ v starogréckom slove „keraunos“ (blesk), ktoré zodpovedá nášmu slovu „perún“ (blesk, boh blesku) – starí Gréci sa údajne z bázne voči bohu blesku báli použiť ich pôvodné meno blesku „peraun-os“. 

Ja však uvažujem o silnom vplyve, hlavne v období formovania sa novodobých „natiónov“ (skôr sa dá hovoriť o „statiónoch“, lebo súčasný pojem „národ/nácia“ má už s rodom veľmi málo spoločného), dačoho, čo by bolo možné nazvať  „nábožensko-ideologicko-politickými“ (typu „cuius regio eius religio“ ) pohnútkami odlíšiť sa od tých „sprostých, zaostalých zápecníkov, ktorí sa nechcú opičiť po novotách“ - novota je síce dačo nové, ale vo svojej podstate je to starina v novom rúchu. (Ako jeden z historicky posledných príkladov na takýto druh „konštruovania“ slov, a vzniku „nacionálnych“ jazykov možno označiť „vykonštruovanie“ maďarčiny v časoch tureckej okupácie Dolnej zeme, t. j. dolného Uhorska, a to v „romantickej“ snahe „ďalších novoprotestantov“, kalvínov stať sa „potomkami Húna Attilu“, viď obľúbenosť mena „Biča božieho“ na území dnešnej „Hungarie“ - vrcholom je „dokonštruovanie“ 10 000 „moderných“ maďarských slov „našim“ odrodilcom Fr. Kazinczym pred rokom 1816. )

Aktualita vhodná na premostenie. Dačo nedávne z NY Times:


Poznámka: Vyššie uvedený link bol istú dobu odstránený, a potom vrátený, preto sem dám pre istotu nový odkaz, aby bolo zrejmé o čom píšem.

Cernavoda culture

Všimnite si miesto nálezu: Cernavoda – meno miesta v rumunčine/„rimančine“ nezrozumiteľné.

Avšak každému Slovanovi je to meno zrozumiteľné, a každý Slovan chápe, že tieto figúrky spred 7.000 rokov,  na ktoré by bola hrdá každá novodobá galéria moderného umenia, sú z miesta nazvaného po slovansky: Čierna voda !!! !!! !!!

Tak ako je každému Slovanovi zrejmé toto meno Cernavoda, tak mu je zrejmé (po malom etymologickom osvetlení), že

dnešné slovenské/slovanské pomenovanie telesného orgánu bijúceho nám u-pro-stred (dialektovo u-pro-SRED ) našej hrudi,

SRDCE má svoju prapodobu  '°°StREDCE = to, čo je v STREDE hrudi !!!

A tu nastáva problém s indoeuropeistickým chápaním, ktoré už ustálilo, že slová pre „srdce“ v tzv. ie. jazykoch, ako staroindické „śrad-“ (sanskrtské „hrd-“), avestské „zәrәdaem“, chetitské „kardiaš“, grécke „kardia“, latinské „cordis“, ... by mali pochádzať z ie. praslova „*kher-t“.

No, ale keďže jazyk vznikal ako logicky vystavaný kód, čo plne zodpovedá duchu slovančiny, tak prečo potom je po latinsky  stred = centrum (vs. cordis), grécky stred = meson (vs. kardia), sanskrtsky stred = madhya (vs. hrd-), ... ???

Logicky z tohto vyplýva, že najprv muselo slovenské/slovanské
StREDCE byť dlhodobým používaním prirodzene zredukované na SRDCE,
a až potom mohli vzniknúť „umelým“ komolením

st. ind. ŚRAD- > avest. ZӘRӘD- > chet. KIRD- / > st. gr. KARD- > lat. CORD- >

st. írske CRID- / > arm. SIRT > gótske HAIRT- > angl. HEART


utorok 5. septembra 2017

Arché-etymologia <=> interná logika slov
 VS. 
indoeuropeistická etymológia <=> interná „alogika“ slov



V jednom mojom predchádzajúcom článku tu som napísal okrem iného toto:

Príkladom onej "prirodzenej logiky" a "vnútrojazyčnej zrozumiteľnosti" slov slovanských jazykov je napríklad slovo VDOVA, ktoré sa vyvinulo skrátením slovanského VYDAVA, teda VY-DAVA, to jest "žena, ktorá sa môže znova VYDAŤ (VY-DAŤ)" - a z toho dôvodu anglické WIDOW, JE SKOMOLENÍM SLOVANSKÉHO "VDOVA / VYDOVA / VYDAVA" - svedkom originálnosti slovanského „vydava“ je sanskrtské "vidhává", pretože sanskrtské "vi-" už je umele pozmenené, lebo jeho význam je posunutý k širšiemu významu - napr. "vijňána / vi-džňána" = "po-znanie", ale nie "vy-znanie" (i keď ten, ktorý dačo "pozná", tak sa v tom aj "vyzná", t. j. vie, "ako na to", či  "čo sa s tým dá robiť"- ale jednoznačne naša predpona "po-" nebola do sanskrtu kooptovaná, a preto musí byť jej význam nahradený, v tomto prípade predponou "vi-"). 

     Mnohí z Vás čitateľov ste si už iste uvedomili, že tá vyššie uvedená etymológia slova "vydava / vdova" je v rozpore s etymológiou tohto slova poplatnou duchu vedy indoeuropeistiky, ktorá vidí "pramatku" tohto slova vo "vykonštruovanom" tzv. ie. (indoeurópskom) slove "huideueh" (presnejšie *h2uidh-eu-eh2), ktoré má mať doslovný význam "patriaca smrteľne ranenému". VIE TOTO IE. SLOVO DAKTO VYSLOVIŤ ??? ROZUMIE TOMU IE. SLOVU DAKTO DNES ??? ??? ???


V tieto dni som listoval v knihe od Františka Kopečného Základní všeslovanská slovní zásoba vydavateľstva ACADEDMIA, Praha 1981, a našiel som NOVÝ PODPORNÝ DÔKAZ PRE MOJE VYŠŠIE UVEDENÉ TVRDENIE.
Nasledujúci dôkaz som si overil aj vo vyše 20 dielnom Krátkom slovníku nárečia slovenského ...  z vydavateľstva PRINT-SERVIS, Bratislava 1994 – 20??.

Vo viacerých slovenských nárečiach sa VDOVA povie GDOVA !!!

Je to fonetický zápis slova KDOVA = K-DOVA = K-DAVA = „žena, ktorá je hotová K novému VYDAju“!!!

Navyše v lužickosrbčine (dolnej aj hornej) sa vdova povie WUDOWA, pričom lužické wu- zodpovedá nášmu vy-, východ sa po lužicky povie wuchod.

Takže jednoznačný záver:


praslovo pre pojem VDOVA je slovo '°°VYDAVA ( = „žena, ktorá sa môže znova vydať“)!!! 


nedeľa 4. júna 2017

The Slavonic language is number on
/
Slovanský "ľäzyk" jest "námer" "odin"
(slovo odin namiesto slova jeden, lebo tzv. gótčina bola "vykonštruovaná" na juhu Ruska)

Časť 3.

Alebo / or

The Slavonic language is the mother of Indoeuropean languages !!!


V predchádzajúcej prvej časti som, okrem iného, zopakoval aj mnou, z logiky tvaru tzv.  arabsko-indických (nový termín) číslic vyplývajúci,  zistený fakt (tu), že minimálne tvar čísla O a jeho pomenovanie NULA = NI UHLA = „bez uhla“/ „bez <“ hovorí o ich slovanskom pôvode.


Na podporu tohto tvrdenia si teraz zoberiem na pomoc aj elementárnejšie tzv. rímske číslice.


I    symbol JEDNého, PRVého PRSTa (lat. digitus primus / pollux = palec / prešmykom z „lapec“ od lapiť - dlaň vs. rus. ladoň ) – naše slovo PRST zo slova (V)PREDSTOJNÝ LAPEC

II    symbol DVoch prstov – naše DVA (totožné so sanskrtským „dva“) z VIDLA Y (VIDLICA)

III   symbol TRoch prstov – naše TRI (totožné so sanskr. „tri“) zo STREDNÍ prst (I zámerne)

IIII  symbol ŠTYRoch prstov – naše ŠTYRI (totožné so sanskr. „čatur“) zo SOSTREDNÍ prst

V   symbol SŤe, PIich prstov – naše PÄŤ (sanskr. „paňča“) je z nášho PÄSŤ !!!

VI  symbol „jeden prst Se PÄSŤou“ – skomolené dlhodobým používaním na ŠESŤ (šaš)

VII symbol „päsť Se DVEMa prstami“ – skomolené dlhodobým užívaním na SEDEM (sapta)

VIII symbol „číslo idúce PO SEDEM“ – skomolené dlhodobým používaním na OSEM (ašta)

IX symbol „DESAŤ BEZ JEDNEJ“ (pozri pozn.) – skomolené na DEVÄŤ (nava, že od „nový“)

symbol „DVE E“ – skomolené dlhodobým používaním na DESAŤ (daša).


Poznámka:

V sanskrte u čísel končiacich na 9-ku sú okrem pravidelných tvarov obľúbené aj „nepravidelné“ tvary, napríklad:

19 – únavimšati = úna-vimšati = menej (o jedna) dvadsať / navadaša („deväť(a)desať“)
29 – únatrimšati = úna-trimšati = menej (o jedna) tridsať / navavimšati („deväť(a)dvadsať“)
...
59 – ekonašašti = ekona-šašti = jedna menej (od) šesťdesiat / navapaňčášat („deväť(a)päťdesiat“)
69 – ekánnasaptati = ekánna-saptati = jedna menej (od) sedemdesiat / navašašti („deväť(a) šesťdesiat“)
...
99 – únašatam = úna-šatam = menej (o jedna) sto / navanavati („deväť(a)deväťdesiat“).