Dunajská civilizácia je zdroj dnešného písma.

Analýza historického vývoja písem nám ukazuje, že aj jednotlivé písmená majú svoje mená, presnejšie „pramená“. Tými pramenami  sú slová, ktorých význam, myšlienkový obsah bol v dávnej minulosti stvárnený, zachytený  jednoduchým obrázkom, skicou, z ktorej sa stal najprv znak, symbol a potom písmeno, litera.

Napríklad,

litera L má svoje prameno Lakeť, lebo skica pozostávajúca z dvoch rovných čiar zvierajúcich pravý uhol je zjednodušeným obrázkom ľudského lakťa,

alebo

litera N má svoje prameno Noha, lebo skica pozostávajúca z troch rovných čiar zvierajúcich dva ostré uhly je zjednodušeným obrázkom ľudskej nohy - stehna, kolena, holene, päty a chodidla.

V príklade uvedené písmená, litery L a N sú  už na prvý pohľad očividné skice lakťa a nohy.

Ale čoho je skica uchovaná v písmene, litere R?

Nuž, historický vývoj skice ruky ukazuje, že písmeno R je  mierne zdeformovaný a zjednodušený  náčrt dlane, palca  a prsta zvaného malíček (ukazovák, prostredník a prstenník boli vynechané, nezobrazené).

Medzi zverejnenými tzv. Vinčanskými symbolmi, teda symbolmi nájdenými na území najstaršej známej civilizácie, nazvanej Dunajská civilizácia, nachádzame znak, symbol zložený z rovnoramenného trojuholníka a piatich nadol smerujúcich čiarok. Logika tvorby symbolov, v podstate čiarových náčrtov predmetov nám napovedá, že trojuholník je zjednodušeným obrázkom dlane a päť čiarok je zobrazením piatich prstov. Keď trojuholník znázorňujúci dlaň „zaoblíme“, čím sa viac priblížime vzhľadu dlane, dopracujeme sa k dnešnému tvaru písmena D, a zároveň pootočením tohto „na bruchu ležiaceho“ D sa dopracujeme k dnešnému tvaru „bruška“ písmena R.

Medzi tzv. Vinčanskými symbolmi sa nachádzajú aj ďalšie predobrazy dnešných tzv. Latinských písmen.

A analýza logiky výberu dnešných „bývalých symbolov“ (dnešných písmen) z veľkého množstva symbolov, obrázkov „pre všetko“, nám ukazuje, že za výberom symbolov ponášajúcich sa na dnešné  písmená tzv. Latinskej abecedy stojí výber tých symbolov, ktorými sa zobrazovali časti ľudského tela.

A skutočnosť, že dnešné písmená latinskej abecedy, voľakedajšie symboly, obrázky častí ľudského tela sa vyskytujú ako kompaktná množina jedine na začiatku našich slovenských slov pomenúvajúcich jednotlivé časti ľudského tela: Brada, Čelo, Dlaň, G(Г)oleno (koleno), Hruď, Krok (rozkrok), Lakeť, Noha, Oko, Päsť, Ruka, Sluch (ucho), Tvár (línia obočia a nosa), ... svedčí, že tvorcom predobrazu tzv. Latinskej abecedy, a teda „pomenovávateľom“ jej písmen  ich „pramenami“ bol náš priamy predok hovoriaci našim prajazykom !!!

A na záver, analýza logiky výstavby písma Devanagari a tzv. Arabského písma nám hovorí, že naše prapísmo bolo predobrazom pre výstavbu písma Indie, a to písmo Indie sa stalo predobrazom pre výstavbu tzv. Arabského písma, ktoré je vo svojej podstate pôvodom „indické stenografické“ písmo.